Ostrov sa nachádza na strednom Považí, 6 km na severozápad od kúpeľného mesta Piešťany. Chotár obce o výmere 802 ha leží v severnej časti Trnavskej sprašovej pahorkatiny. Jeho povrch tvoria hnedozeme pokrývajúce treťohorné usadeniny, riečne nánosy štrku a spraš.
Vhodná geografická poloha, úrodná poľnohospodárska pôda a výdatnosť vodných tokov ( Dudváh ) tvorili vhodnú oblasť pre sídliská pravekých roľníkov. Po dlhé obdobie sa praveké osídlenie v dnešnom katastrálnom území Ostrova sústreďovalo na jednotlivých polohách vhodných na zakladanie sídlisk.
Výrazné nálezy úlomkov črepov, hladenej a štiepenej kamennej industrie (sekerky, čepele, škrabadlá) z mladšej doby kamennej – neolitu a eneolitu (5 000 – 2 000 rokov pred n. l.) pochádzajú z polohy Stráne – Zábranie pri obecnom. Nájdené črepy sú svojou výzdobou charakteristické pre želiezovskú skupinu a pre lengyelskú a bádenskú kultúru. Stredoveké črepy, ktoré sa našli na tejto lokalite pochádzajú z 12. - 13. storočia. Dôležité zbery na tejto lokalite uskutočnili pracovníci Balneologického múzea v Piešťanoch a prof. Kolenčiaková.
Črepy lengyelskej kultúry (3 500 rokov pred n. l.) a pekná rádiolaritová čepeľ sa našli v polohe Pažitie. Sídlisko objavené v tejto polohe je súčasťou pravekého osídlenia koncentrovaného na dudvážskej terase siahajúceho na sever až po Čachtice.
Výrazné praveké a stredoveké osídlenie bolo zistené aj v polohe Sedlište. V urbáre z roku 1585 sa poloha menuje „kedysi Hlozie teraz Zedlistya.“ Zberový materiál dokladá osídlenie tejto polohy v niekoľkých časových obdobiach. Medzi najstaršie nálezy patria črepy mladšej lineárnej keramiky (5 000 rokov pred n. l.). Črepy pochádzajú z hrubostenných a tenkostenných nádob sivej, hnedej a tmavohnedej farby. Povrch črepov je zdobený radom jamiek a rytými líniami. Významným nálezom je fragment nôžky tmavošedej farby z antropomorfnej nádoby. Kamennú industriu zistenú v tejto polohe tvoria čepele zhotovené z pazúrika.
Nálezy z mladšej doby železnej – laténska kultúra (400 – 0 rokov pred n. l.), ktorej nositeľmi boli keltské kmene sú na tejto lokalite zastúpené črepmi z vydutia nádob s hrebeňovaným povrchom.
Početnejšie sú zastúpené nálezy germánskej keramiky zdobenej šikmo šrafovanými trojuholníkmi , mriežkovým ornamentom a vtlačenými krúžkami. Svetlohnedé črepy zo zvisle pásikových úch džbánov pochádzajú z doby rímskej (3. - 4. stor. n. l.). Črepy zdobené viacnásobnou rytou vlnovkou svedčia o slovanskom osídlení v 9. - 10. storočí.
Stredoveké nálezy (črepy a železná tyčinková postranica konského zubadla) z tejto polohy pochádzajú z 12. - 15. storočia. Koncentrácia stredovekých nálezov a neskorší názov polohy poukazuje na zaniknutú osadu v extraviláne Ostrova.
Nálezy z mladšej doby kamennej, črepy a kamenná podložka na drvenie obilia sa našli v zastavanej časti obce.
Z profilu kultúrnej vrstvy za miestnym cintorínom pochádzajú nálezy neskorolaténskej keramiky z prelomu letopočtu, ktoré pravdepodobne majú súvis s dáckym vplyvom.
Severovýchodným smerom od cintorína sa zistili zbytky chaty z doby rímskej (3. - 4. stor. n. l.). Honosne zdobená rímska keramika (tzv. terra sigillata) červenej farby s lesklým povrchom pochádza prevažne z misiek typu Drag a našla sa na niekoľkých miestach chotára obce.
Archeologické nálezy nám dokladajú dlhý vývoj a intenzitu osídlenia v katastrálnom území Ostrova až po prvú písomnú správu.
Prvá písomná správa o Ostrove je z roku 1113 v Zoborskej listine. Ostrov v tejto listine vystupuje pod názvom Stro. Obsahom sa listina, ktorá je značne poškodená viaže k benediktínskemu kláštoru sv. Hypolita na Zobore pri Nitre. Obsahuje súpis kláštorného majetku , ktorý sa rozprestieral na území od Trenčína až po Dunaj. Zoborská listina, ktorá bola v roku 1988 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku je cenným zdrojom poznania osídlenia, majetkových pomerov a topografie časti Slovenska začiatkom 12. storočia. Listina bola napísaná po vpáde moravského údelného kniežaťa Svätopluka, spojenca nemeckého cisára Henricha V. do Uhorska v roku 1109. Vtedy boli mnohé majetky kláštora sv. Hypolita zničené alebo poškodené. Situáciu využila aj časť poddaných usadených na kláštorných majetkoch a vyhlásila sa za slobodných. So súhlasom kráľa Kolomana a ostrihomského arcibiskupa Vavrinca dal opát kláštora Gotfríd spísať majetky opátstva. Listinu napísanú na pergamene o rozmeroch 46 x 62 cm, pôvodne opatrenou veľkou kráľovskou pečaťou kráľ Koloman zároveň potvrdil kláštoru jeho majetky.
Z geografického hľadiska sa Ostrov začiatkom 12. storočia nachádzal na hranici konfínia – územia medzi štátnou hranicou a medzi vnútornou obrannou hranicou. Strážcami uhorskej hranice boli Pečenehovia a Sikulovia, usadení v oblasti Dudváhu od príchodu Maďarov do Podunajska. So strážnou službou konanou v týchto miestach môže súvisieť aj názov obce Ostrov. Pravdepodobne sa jednalo o obranné zariadenie vybudované na vode – ostrove.
Pri prvom vpáde moravského kniežaťa Svätopluka do Uhorska v roku 1108 vyslal uhorský kráľ proti nemu pohraničné stráže (speculatoressive exploratores) z oblasti obce Stráže (Spectaculi), Ostrova (Stro) a Orvišťa (Rivvis). České knieža ich zajalo a pozbavilo ich nosa a zraku. Uvedené obce spolu s Krakovanmi (Craco) sa taktiež spomínajú v Zoborskej listine z roku 1113.
V roku 1264 vystupuje Ostrov pod názvom Vztrov. V listine z roku 1335 vytupuje obec jako possessio Oztro. Termín possessio znamenal predovšetkým majetok – nehnuteľný pozemkový majetok, ale aj jeho hnuteľné príslušenstvo (služobníctvo, dobytok apod.).
V súpise majetkov zoborského kláštora sv. Hypolita z roku 1349 vystupuje obec pod názvom Ozstrow. Na konci 15. storočia získalo majetky v obci, ktoré pôvodne patrili zoborskému kláštoru nitrianske biskupstvo. Majetky biskupstva spravovali oficiolát so sídlom v Krakovanoch.
Ostrov ako dôležitý bod obchodnej tzv. Sliezskej cesty sa v roku 1462 uvádza jako Oztio. V portálnom súpise z roku 1452 sa obec uvádza pod názvom Oztrow. Je možné, že okolo roku 1332 bola v obci popri kostole aj fara. V cirkevných vizitáciach z rokov 1559 a 1560 sa fara v obci neuvádza. Dnes Ostrov spolu so Strážami patrí do obvodu farského úradu Krakovany. Cirkevné matriky, ktoré sú bohatým zdrojom informácií, sa v obci zachovali od roku 1701.
při pohľade na katastrálnu mapu Ostrova, ktorá pochádza z roku 1898 sa intravilán obce črtá jako typ obce s radením domov okolo námestia, do ktorej vedie len jedna cesta. Tento druh usporiadania domov – okruhlica je na Slovensku vzácny. V Ostrove ho neskoršie nahradila cestná radová zástavba.
V strede obce stojí r. k. Kostol s patrocíniom sv. Imricha. Pôvodne barokový kostol bol v roku 1804 klasicisticky prestavaný. Jednoduchá jednoľodová stavba s predstavanou vežou má rovný strop a je uzavretá oválnym presbytériom. Na mieste dnešného kostola môžeme predpokladať stopy stavby staršieho kostola a prikostolného cintorína.
Po osmanskom vpáde bega Mehmeda na Slovensku v roku 1530 klesol počet obyvateľov Ostrova na polovicu. Celková výška škôd je zaznamenaná v daňovom súpise Nitrianskej stolice (1531) a Bratislavskej stolice (1532), v ktorých sa uvádza, že bolo vypálených 3 000 usadlostí. V roku 1532 zaplatil Ostrov daň vo výške 52 florénov. V obci bolo v tom čase 6 sedliackych port (základom bola porta – brána, ktorá zväčša predstavovala 4 sedliacke usadlosti), 7 chudobných (železiarskych) a 1 richtárska porta.
V roku 1576 bolo v Ostrove 13 port, 9 železiarskych (ingulini) a 1 pastierska (pastoralis) usadlosť.
V urbáre z roku 1585 sa uvádza opis ostrovského chotára. Chotárna hranica začínala na mieste kedysi menovanom Hložie (Hlozie) teraz Zedlystie (Sedlište), medzi ostrovské vinohrady pokračovala až k šipkovskému chotáru, potom späť na východ k očkovskému chotáru. Spomínajú sa tu aj zemné hrádze. Neďaleko jednej z týchto hrádzí bola šibenica. Medzi Mladým hájom a očkovským lesom bol hraničný bod. Odtiaľ chotárna hranica pokračovala cez lúky, kde hraničný bod tvoril peň starého duba. Tam hranica zabočila smerom k Pobedímu, kde pokračovala járkom k polohe Sedlište.
V tom istom roku bolo v Ostrove 20 polovičných port, 28 štvrtinových port, 2 ¾ osminových port a 4 želiari. V obci boli dvaja debnári, dvaja obuvníci, krajčír a mlynár. Desiatok predstavoval ročne 50 vrbovských meríc (1 vrbovská merica = 35,45 litra) pšenice, 50 meríc raže a 100 meríc ovsa. Desiatok sa odvádzal aj z vína.
V roku 1598 bolo v Ostrove 60 domov. Už v nasledujúcom roku bola obec zničená osmanským nájazdom na Považie. V rokoch 1600 a 1601 sa v obci neuvádzajú žiadne domy, obec bola vypálená (cumbusta). V roku 1610 sa v obci uvádza 5 sedliackych port a 1 ½ porty želiarskej.
Úpadok hospodárstva a spoločenského života poddaného ľudu zapríčinil aj ďalší osmanský vpád v roku 1663, kedy bol Ostrov ako aj obce na širokom okolí vyplienený a vypálený. Z polovice 17. storočia (po roku 1651) pochádza nález 127 zlatých (dukáty) a strieborných mincí, ktoré sa našli v obci. Časť tohoto vzácneho nálezu je uložená v zbierkovom fonde Balneologického múzea v Piešťanoch. Mince boli pôvodne uložené v hlinenej nádobe zakopanej v zemi. Depot obsahoval napríklad zlatú mincu – dukát arcivojvodu Karola z roku 1579 razenú v Korutánsku, mohučskú razbu arcibiskupa Anselma Kazimíra z roku 1638, nizozemské razby a jednu zlatú tureckú mincu.
V roku 1715 sa v Ostrove uvádzajú vinohrady o rozlohe 51 kopáčov vinohradov (1 ha 28 a 52m štvorcových), v roku 1720 sa uvádzajú vinohrady o rozlohe 35 kv (88 a 2 m štvorcové) a v roku 1753 sa uvádzajú vinohrady o rozlohe 53 kv (1 ha 49 a 94 m štvorcových). V roku 1769 sa v obci uvádza 64,125 jutár vinohradov a 47 jutár spustnutých vinohradov. Poplatky od vinohradov (tzv. horné) predstavovali od 0,25 jutra vinohradov 4 holby vína (1 holba vína = 0,8484 litra).
V roku 1715 bolo v obci 35 sedliackych, 15 železiarskych a 4 slobodné usadlosti.
V roku 1753 bolo v obci 10 ¾ usadlostí, 4 štvrtky a 1/8 majera, 59 ½ obrábaných vinohradov a mlyn. Od mlyna platil mlynár 12 florénov a 8 bratislavských meríc pšenice panstvu a 8 florénov Nitrianskej stolici.
V roku 1773 vystupuje Ostrov pod názvom Osztro a Ostrowe, v roku 1786 pod názvom Osztro a v roku 1808 jako Osztró a Ostrow. Od roku 1863 až do roku 1918 vystupoval Ostrov pod maďarským názvom Osztró. Ostrov sa už v 18. storočí uvádza jako čisto slovenská obec.
V súpise dobytka a koní v Ostrove zostavenom v roku 1798 pre potreby armády komisárom Alloisom Andreasom Frideckým z Koplotoviec sa uvádzajú aj mená obyvateľov obce: Michael Gonyo, Stephanus Igaz, Joannes Chrenko, Georgius Sztraka, Stephanus Sztolar, Joannes Krizsan, Michael Kubran, Joannes Remiss, Joannes Simo, Georgius Klcso, Joannes Ondrejka, Georgius Sevcik a ďalší.
Pre obecnú správu bola dôležitým dokladom jej právnej sily obecná pečať. Základným znakom pečatí bol okrem nápisu obraz – symbol. Na písomnostiach, ktoré vydávala obecná správa Ostrova sa zachovali dva varianty odtlačkov pečatí. Na listine z roku 1678 sa nachádza odtlačok pečate o priemere 30 mm s nápisom: + SIGILLVM. PAGI. OSTROWIENSIS. V pečatnom poli je stojaca postava sv. Štefana, kráľa s berlou v pravej ruke, sprava písmeno S, zľava RH (Stephanus Rex Hungariae). Na pečati z roku 1812, ktorá je oválna o priemere 29 – 39 mm je nápis: SIGLUM. COM. OSTROVIAE ./18/12. V pečatnom poli je zobrazený sv. Imrich klačiaci na kľakadle, před ním vpravo Panna Mária s dieťatom na rukách, hore dvaja anjelíci, dole písmená S E /Sancus Emericus/.
Medzi významných ostrovských rodákov patrí Juraj Madunický, ktorý sa narodil 20. decembra 1761 a zomrel 9. januára 1827 v Jacovciach. Teologické štúdia absolvoval v generálnom seminári v Bratislave. Ako kaplán pôsobil v Devíne, Lúčnici nad Žitavou, Horných Otrokovciach a v Jacovciach. Od roku 1739 bol členom Učeného slovenského tovarišstva.
V roku 1878 sa v Ostrove uskutočnila komasácia, ktorá mala za účel usporiadať majetkové vlastníctvo občanov a obce.
Od roku 1897 existoval v Ostrove hasičský zbor, ktorého veliteľom bol Michal Mitošinka. V rokoch 1900 – 1950 existovala v obci aj hasičská dychovka. Staršia požiarna zbrojnica bola postavená v roku 1957, novšia požiarna zbrojnica bola postavená v roku 1968.
Národná škola pôsobila v Ostrove v rokoch 1889 – 1960. Škola bola pôvodne dvojtriedna, neskoršie sa rozšírila o jednu triedu. Při škole bol aj byt učiteľa. V minulosti medzi povinnosti učiteľa patrilo napríklad aj zvonenie a hra na organe. Niektorí učitelia sa aktívne zúčastňovali aj verejného života obce. Správca školy Bartolomej Ruttkay bol napríklad dlhoročným účtovníkom Peňažného družstva.
Administratívne patril Ostrov v rokoch 1872 – 1922 do pôsobnosti Slúžnovského okresu v Novom Meste nad Váhom. V rokoch 1923 – 1945 patril do obvodu okresného úradu v Piešťanoch. V rokoch 1945 – 1960 spravoval Ostrov, v ktorom bol vytvorený Miestny národný výbor. Okresný národný výbor v Piešťanoch zanikol a časť obcí, medzi ktorými bol aj Ostrov pripadla do okresu Trnava. Z pôsobnosti Miestneho národného výboru /1945 – 1960/ sa v Štátnom okresnom archíve v Trnave zachovali účtovné knihy a denníky obce Ostrov /1945 – 1950/, rozpočty a záverečné účty /1951 – 1958/.
Medzi významné medzníky v historií Ostrova patrí aj 4. apríl 1945, kedy do obce vstúpili vojaci Červenej armády.
V zmenených politických pomeroch po roku 1948 jako by sa zrýchlil aj beh histórie. 22. augusta 1957 bolo v obci založené JRD. Jeho prvým predsedom sa stal František Urbánek.
V roku 1974 bolo k Ostrovu administratívne pripojené Malé Orvište.
V roku 1980 bolo k Ostrovu pripojené Veľké Orvište a Bašovce. Veľké Orvište sa od Ostrova odlúčilo v roku 1991. V roku 1993 sa od Ostrova odlúčili aj Bašovce.
